Vlna je pre mňa krásny materiál.
Súhlasím s tými, ktorí vlnu oslavujú: má fantastické vlastnosti, ktorým sa polyester nemôže vyrovnať (bez zápachu potu), neprispieva k problému znečistenia plastami, je prírodná a obnoviteľná (každý rok ju dodávajú ovce, nie je vyrobená z fosílnych zdrojov, ako syntetika).
Vlna sa navyše dá dobre recyklovať a to prirodzene stojí menej ako ju vyrobiť novú.
Súhlasím, že niektoré námietky proti vlne sú možno tiež oprávnené ako trebárs “vlna znamená utrpenie zvieraťa” (organizácie pre práva zvierat zverejňujú množstvo informácií a videí o takzvanom mulesingu, kedy sú odrezané kúsky kože okolo konečníka oviec, aby sa zabránilo myiáze lariev), ďalej… “vlna škodí životnému prostrediu” (tu je množstvo názorov, jedným z nich je farbenie vlny, čo je proces, ktorý využíva veľa vody, energie, chemikálií), ja však nemám v úmysle o tom tu diskutovať.
Spomínam to, pretože my v občianskom združení Zvieratá a ľudia navzájom pracujeme v oblasti Intervencií s asistenciou zvierat/ Animal Assisted Intervention (AAI), čo je spoločný termín pre intervencie, ktoré využívajú výhody pozitívnych účinkov zvierat na ľudí. Vzdelávame, zabezpečujeme kvalitu, sledujeme a šírime AAI, aby čo najviac ľudí všetkých vekových skupín mohlo mať úžitok a potešenie z interakcie so zvieratami. Ale tiež zastávame dobré životné podmienky zvierat.
Dohľadala som, že vlna je známa tým, že nie je príliš priateľská k zvieratám pre niekoľko dôvodov, ktoré menujem nižšie.
“Ovce sú niekedy ošetrené prípravkami proti kliešťom a blchám” napríklad s Deltamethrinom . Ide o rovnakú účinnú látku, ktorá sa nachádza na obojku proti blchám pre psy a mačky. U oviec sa trochu dostane aj do kožušiny. Ďalším používaným produktom je Neocidol s účinnou látkou Diazinón. Mieša s vodou a používa ako kúpeľ. Diazinón a deltametrín sú pre ovce bezpečné. Pred rokmi sa však používali prostriedky, ktoré mohli byť pre ovce škodlivé. Teraz sú zakázané, ale z tohto dôvodu si tieto ošetrenia oviec udržiavajú zlú povesť.
“Niekedy sa ovciam odstránia chvosty a kúsky kože zo zadku, aby sa zabránilo parazitom”. Toto sa nazýva mulesing, ktorý som spomenula aj vyššie. Dostupné informácie na nete uvádzajú, že niekedy sa to robí bez anestetika alebo sa rany neošetria alebo sa zle ošetria. Súčasné zákony o mulesovaní v Austrálii, Číne a na Novom Zélande hovoria, že:
v Austrálii je mulesovanie povolené, ak sa vykonáva za určitých podmienok (zákrok môže vykonať iba poverená osoba, musia sa používať registrované anestetiká alebo iné lieky proti bolesti, musia sa dezinfikovať nástroje a ošetrovať rany). Je ťažké povedať, či sa v skutočnosti dodržiavajú právne predpisy týkajúce sa týchto zákrokov a nakoľko sú tieto informácie pravdivé.
Dohľadala som, že v Číne zatiaľ neexistujú žiadne právne predpisy týkajúce sa mulesingu, na Novom Zélande je od r.2018 zakázaný.
Ďalšia námietka je, že “ovce sa môžu pri strihaní poraniť a následne rany niekedy nie sú adekvátne liečené”. Niektorí ochrancovia zvierat sa navyše domnievajú, že ovce zažívajú pristrihaní veľký stres.
Pokiaľ ide o dobré životné podmienky zvierat, je dôležité vedieť, že v ekologickom chove oviec sa nepoužívajú (nemali by sa) žiadne chemikálie, nestrihajú ovciam chvosty ani neholia okolie ich konečníka. Kŕmia ich organickým krmivom a tiež existujú usmernenia, ktoré zabezpečujú, aby sa na paši nepáslo príliš veľa oviec.
A nie sú to len ovce, na ktoré ochrancovia prírody a zvierat upozorňujú.
Chemické látky používané pri výrobe vlny a počas prepravy na odpudzovanie molí, ničení parazitov a plesní, liečivá ako Diazinon a deltametrín sú síce pre ovce bezpečné, ale jedovaté pre vodné živočíchy. Počas spracovania vlny sa tieto chemikálie spolu s tukom z vlny a zvyškami rastlín z vlny vypláchnu a môžu prispievať k znečistenie životného prostredia či škodiť vodným živočíchom. Diazinón je toxický aj pre včely a vtáky, ktoré jedia hmyz.
One Comment
Slavomira Duplakova at 8:18 pm, September 2, 2021 -
Comment